Národné divadlo v Miškovci

Národné divadlo v Miškovci, najstaršie kamenné divadlo v maďarskom jazyku na území dnešného Maďarska, má takmer dvestoročnú históriu, počas ktorej sa jeho príbeh úzko prepojil s históriou mesta. Príbeh sa začal v roku 1815, keď sa prvý maďarský kamenný divadelný súbor usadil v Miškovci po odchode z Klužu. Ich predstavenia v stajni hostinca Korona a v obuvníckej dielni pri Sötétkapu mali taký úspech, že obyvatelia Miškovca sa rozhodli postaviť kamenné divadlo, ktoré otvorilo svoje brány v roku 1823.

Prvé divadlo zničil o dvadsať rokov neskôr obrovský požiar, no diváci sa nevzdali a okamžite sa rozhodli ho znovu postaviť. Výstavba nového divadla trvala desať rokov a v roku 1857 opäť otvorilo svoje brány hrou Marót bán od Mihálya Vörösmartyho. Budovu navrhol taliansky architekt József Cassano, ktorý skombinoval klasicistický štýl s romantickými prvkami.

Divadlo sa môže pochváliť viacerými „naj“: je to jedno z najdlhšie nepretržite fungujúcich divadiel v krajine a od otvorenia v roku 1857 sa predstavenia konajú na tom istom mieste. Počas svojej histórie prešlo divadlo mnohými modernizáciami, zaviedlo elektrické osvetlenie, modernizovalo vykurovací systém a v roku 1925 rozšírilo hľadisko.

V druhej polovici 20. storočia divadlo zažilo významné renovácie, počas ktorých sa rozšírilo o priľahlé budovy, čím sa jeho rozloha zdvojnásobila. Vďaka renováciám v 90. rokoch 20. storočia vznikli nové priestory, ako napríklad Hala, Komorné divadlo, Hráčska scéna a Letné divadlo. Tieto priestory umožňujú divadlu hostiť rôzne žánre, či už ide o drámu, hudbu alebo balet.

Symbolickou postavou divadla je Eszter Bató, ktorej meno nesie zvon, ktorý bol vyrobený na jej pamiatku. Legenda o zvone a príbeh výstavby divadla sú úzko prepojené a dodnes sú dôležitou súčasťou kultúry obyvateľov Miškovca.

Národné divadlo v Miškovci je dodnes centrom kultúrneho života mesta, ktoré každoročne vyhlasuje nové a nové sezóny. Príbeh divadla dokazuje, že na doskách, ktoré znamenajú svet, sa za dvesto rokov veľa zmenilo, ale láska k umeniu a divadlu zostáva večná.